Ak by ste sa presťahovali do cudzej krajiny, kde rozprávajú cudzím jazykom a priviedli so sebou rodinného psa, váš maznáčik by pravdepodobne len ťažko porozumel príkazom miestnych obyvateľov, podľa novej štúdie skúmajúcej, ako psie mozgy reagujú na rôzne jazyky. Skenovanie magnetickou rezonanciou odhalilo, že mozgy psov dokážu rozlíšiť rozdieli medzi známymi a neznámymi jazykmi, čím sa stali prvými známymi a zatiaľ jedinými zvieratami okrem človeka, ktoré sú schopné rozoznať rozdiel medzi ľudskými jazykmi.

Novú štúdiu, ktorá bola zverejnená online 12. decembra 2021 v časopise NeuroImage, navrhla vedúca autorka Laura Cuaya, neurobiologička z Eötvös Loránd University v Maďarsku, ktorá sa nedávno presťahovala z Mexika do Budapešti, spolu so svojím psom Kun-kun.

One of the dogs from the experiment has its brain scanned in an MRI machine. (Image credit: Eniko Kubinyi) 

"Všimli sme si, že ľudia v Budapešti boli so psami veľmi priateľskí a často oslovovali Kun-kuna a rozprávali sa s ním," povedala Cuaya pre Live Science. "Kun-kun zvyčajne venuje veľa pozornosti ľuďom, tak ma zaujímalo, či si všimol, že ľudia v Budapešti hovoria iným jazykom." Cuaya a jej tím vycvičili 18 psov, vrátane Kun-kuna, aby nehybne ležali na MRI prístroji, aby vedci mohli skenovať ich mozgy. Keď boli psy skenované, výskumníci prehrali psom tri rôzne nahrávky: španielske čítanie zo slávnej detskej knihy „Malý princ“; maďarské čítanie z tej istej knihy a sériu ľudských zvukov, ktoré sa reči vôbec nepodobali. Všetci psi boli vystavení iba jednému z dvoch jazykov, čo znamená, že jeden im bol známy a druhý neznámy (statement by the researchers). 

Skenovanie mozgu naznačilo, že nielenže boli psy schopní jasne rozlišovať rozdiel medzi rečou a nerečou, ale tiež reagovali odlišne na známe a neznáme jazyky, podľa vyhlásenia vedcov. Vedci sa domnievajú, že primárna sluchová kôra a sekundárna sluchová kôra v mozgoch psov (obe sa nachádzajú v temporálnej kôre, ktorá sedí približne na úrovni uší v lebke) umožňujú psom spracovať reč v dvoch krokoch, známych ako „hierarchické spracovanie“. povedala Cuaya. "Primárna sluchová kôra detekuje, či zvuk je reč alebo nie," povedala. "Potom sekundárna sluchová kôra rozlišuje medzi známym a neznámym jazykom." Počas experimentov vedci tiež zistili, že staršie psy vykazovali väčšiu aktivitu v sekundárnej sluchovej kôre mozgu, čo naznačuje, že boli lepšie v rozlišovaní známych a neznámych jazykov ako mladší psy. "Myslím si, že hlavným dôvodom, [že staršie psy sú lepšie v rozlišovaní jazykov], je množstvo vystavenia sa jazyku, " povedalal Cuaya. "Starší psy mali viac príležitostí počúvať ľudí, keď hovoria."

Vedci sa domnievajú, že psy nie sú jedinými zvieratami, ktoré dokážu rozoznať rozdiel medzi ľudskými jazykmi. "Mozog je mimoriadne dobrý v zachytávaní vzorov a každý jazyk má sériu zvukov a vzorov, vďaka ktorým sa navzájom líšia," povedala Cuaya. "Po určitom tréningu by mal byť mozog mnohých zvierat schopný rozpoznať tieto vzorce." Čo však robí psov jedinečnými, je to, že ich netreba trénovať, aby rozlišovali rozdiely medzi ľudskými jazykmi. "Ich mozgy zistili rozdiel spontánne, možno kvôli procesu domestikácie," povedala Cuaya. "Aj keď je možné, že mnohé druhy dokážu rozlišovať medzi ľudskými jazykmi, psy sú jedny z mála, ktoré nás zaujímajú." Predchádzajúce výskumy ukázali, že psy dokonca vedia rozoznať, keď im ľudia klamú, uviedla už predtým Live Science.